Ako sa starať o ovocné stromčeky?

17. augusta 2020

Portál zahrada.sme.sk pripravil manuál základnej starostlivosti o ovocné stromy. V nasledujúcom texte nájdete základné zásady starostlivosti o mladé stromy do piatich rokov po výsadbe so zameraním na jadrové ovocie – jablone a hrušky. Celý text vyšiel v podobe metodickej príručky v rámci projektu SadOVO, ktorý realizuje CEEV Živica a finančne podporuje nadácia Tesco

My ľudia chceme mať pekné, zdravé a plodné stromy, aj keď sa to pri pohľade na ne v mnohých záhradách často nezdá. Iné tvory však tento záujem s nami na prvý pohľad nezdieľajú. Ba naopak. Hryzú do koreňov, kôry, žerú listy, puky, letorasty aj kvety, cicajú šťavy, šúchajú si o kôru parožie.

Do toho sa mieša počasie. V zime mráz, na jar v kvete mrazíky, v lete krúpy a dlhé obdobia sucha alebo dažde, napádajúce práve dozrievajúce čerešne či podporujúce hubové ochorenia. Inokedy sú stromy vystavené silnému vetru.

Prečo sa im nedarí?

Ak vaše stromy silno rastú, je to dobre. Aké sú najbežnejšie dôvody, pre ktoré nerastú?

oslabený strom a stres po výsadbe nedostatočná starostlivosť po výsadbe napadnutie chorobami a nežiaducimi organizmami konkurencia iných rastlín

Na všetko toto sú dobre prispôsobené, no predsa. Naše kultúrne dreviny sú dlhodobým zušľachťovaním trochu citlivejšie ako ich divokí príbuzní.

Ako spoznáte, či prosperujú

Základom je rast. V prvých rokoch života stromu chceme, aby silno rástol (a neplodil). Ak rastie, je to známka toho, že koreň zásobuje letorasty (letorast – konárik, ktorý rastie v danom roku) živinami. V tomto prípade je však dôležitý aj počet letorastov a ich dĺžka.

Na dobre prijatom strome rok po výsadbe, ktorý nemá žiadne poškodenia, má adekvátnu výživu a dostatok vlahy, narastie približne 3 – 6 výhonov. Najdlhšie sú obvykle tie najvyššie sa nachádzajúce, nižšie na kmeni rastú kratšie výhony.

Tie vyššie postavené môžu mať ročný prírastok aj 0,3 – 0,6 metra, spodné často len pár centimetrov. Ak koreň nevládze dodať živiny, prírastky sú malé, letorasty krátke, je ich malý počet. To znamená, že nie je nastolená rovnováha medzi koreňom a nadzemnou časťou. Čím sú prírastky menšie, tým horšie strom prosperuje.

Krátke prírastky vo vrcholovej časti stromu sú také, ktoré majú dĺžku do 15 cm, ideálne prírastky majú povedzme 40 cm a viac. Preto býva aj rez stromov, ktoré majú malé prírastky, hlboký, teda veľká časť konárika sa odstrihne, aby sa podporil koreň.

Oslabený strom a stres po výsadbe

So stromom sa pred výsadbou na trvalé stanovište viackrát manipuluje, najmä má po vyorávaní v ovocnej škôlke výrazne zmenšený koreňový systém. S týmto faktorom sa nedá nič robiť, treba ho len prekonať, stromčeky sa obvykle rýchlo, za rok-dva, spamätajú.

Pomôže im už aj spomínaný rez po výsadbe. Istú úlohu tiež zohráva to, že mladé stromy sú vypestované často v lepších podmienkach, ako sú podmienky na mieste ich trvalej výsadby. Tu opäť treba len počkať, stromy si zvyknú.

Nedostatočná starostlivosť

Niekedy treba vyvinúť viac úsilia, aby stromy prosperovali, niekedy menej. Záleží to od rôznych okolností.

Nedostatočná starostlivosť znamená najmä absentujúcu alebo nedostatočnú doplnkovú závlahu v období so zrážkovým deficitom, čo zažívame intenzívne aj tento rok.

Ak je sucho, to znamená, že pár týždňov neprší, je naozaj dobré mladé stromy poliať, najmä prvý rok po výsadbe. Ideálny termín na polievanie je vtedy, keď je nízky tlak, vtedy sú rastliny ochotnejšie prijímať vodu než napríklad za slnečného teplého dňa, keď vodou šetria.

Dobrý termín je aj vtedy, keď si na to popri iných povinnostiach nájdeme čas. Ak polievať, radšej polejme väčším množstvom vody v dlhších časových intervaloch, povedzme raz za týždeň alebo raz za dva týždne, 60 – 80 litrov na strom. Je to lepšie ako polievať často malým množstvom vody. No a ak máme možnosť vybrať si aj dennú dobu, uprednostnime ráno, prípadne večer.

Kontrola podpníkov

Starostlivosť sa týka aj kontroly prerážajúcich podpníkov. Ovocné stromy sa skladajú z dvoch zrastených častí, podpníka a naštepenej odrody. Miesto štepenia býva v rôznej výške a pri mladých stromoch ho celkom dobre vidno. To, čo vyrastá pod miestom štepenia, pravidelne odstraňujte. Dá sa to robiť dvoma spôsobmi.

Kým sú letorasty zelené a mäkké, nezdrevnatené, môžeme ich vylomiť proti smeru rastu, no pozor, aby sme pri tom nestrhli kôru. Ak sú drevnaté – a to vtedy, ak sme ich nechali dlhšie rásť, len ich na konci odštipneme nechtami. Robí sa to tak, že uchopíme koniec výhonu s poslednými štyrmi listami medzi necht prostredníka a palca a stlačíme, akoby sme ich odstrihli. Neodstránime ho teda celý, ale len jeho konček, odrežeme ho až v nasledujúcu jar. To preto, aby sme ho brzdili v raste, no zároveň ponechali stromu maximum listovej plochy.

Okopávanie

Súčasťou pravidelnej starostlivosti je aj okopávanie motykou, plytko a ďalej od kmeňa, tak aby sme nepoškodili kmeň a nenarušili korene.

Okopávanie má tieto významy: potláčame konkurenciu iných rastlín, prevzdušňujeme pôdu, čím urýchľujeme mikrobiálne procesy, potenciálne narúšame chodbičky hlodavcov, v prípade prísušku (vytvorenie stvrdnutej povrchovej časti obnaženej pôdy) zabraňujeme výparu vody narušením kapilárnych pórov (čo pri zamulčovaných výsadbách obvykle nie je problém).

Výživa rastlín

Kvalitná, vyvážená výživa zohráva pri vývoji stromov dôležitú úlohu. Preto ak vaše stromy nerastú, patrí výživa spolu so závlahou a potláčaním konkurencie k základným opatreniam. Cieľom nie je len dodávať živiny stromom, ale najmä vytvoriť také pôdne prostredie, v ktorom fungujú mikrobiálne procesy. Toto dosiahneme najmä tým, že pôdu obohacujeme o objemové hnojivá obsahujúce uhlík.

Základným hnojivom je určite kompost a maštaľný hnoj. Pre dlhodobý rozklad organickej hmoty, podporu biodiverzity a viazanie vlhkosti sú vhodné aj objemné kusy mŕtveho dreva. Pre rýchle dodanie živín a vitalizáciu rastlín zas slúžia rôzne výluhy a zákvasy z rastlín. Pri výsadbe stromčeka pridáme do jamy asi 40 litrov dobre vyzretého kompostu.

Napadnutie stromov

Na mladých stromčekoch sa priživuje menej živočíchov ako na starších stromoch, najmä preto, že nemajú plody. Mladé stromy, od ktorých chceme silný rast a ktorým dávame rezom určitý tvar, sú však na tieto poškodenia pomerne citlivé. Medzi najčastejšie sa vyskytujúce neželané organizmy patria najmä tieto:

Vošky

Sú na jabloniach, vzácnejšie na hruškách. Cicajú šťavy, čím oslabujú strom. Môžu spôsobovať prenos chorôb. Na mladých jabloniach sa vyskytuje voška jabloňová, voška skorocelová a voška Dysaphis devecta.

Voška jabloňová je na stromčeku takmer po celú vegetáciu. Ľahko ju nájdeme aj spoznáme. Je zelená a nachádza sa vždy na tých najmladších častiach rastliny, na koncoch letorastov a na spodnej strane listov. Počas roka má viacero generácií, preto sa zdá, že je na strome stále. Ak sa nachádza aj na starších listoch, ide o výrazné napadnutie.

Voška skorocelová je modrasto hnedá, prípadne škoricová. Nie je na strome počas celého roka, v lete prelieta na skorocel. Pre vývoj stromu je však asi ešte nebezpečnejšia, pretože spôsobuje deformáciu vyvíjajúcich sa letorastov a skrúcanie listov, pod ktorými sa ukrýva.

Voška Dysaphis devecta spôsobuje červenofialové sfarbenie a pozdĺžne zvinovanie listov, ktoré neskôr opadnú.

Ochrana: ide o to, aby sme populáciu oslabovali, kým ju nájdu prirodzené predátory (lienky, ucholaky, zlatoočky). Dôležité je tiež odstraňovať lietavé samice, ktoré kladú vajcia. Vošky takisto nemajú rady vodu, preto pri ich mechanickom odstraňovaní pomôže, ak ich zároveň fŕkame prúdom z hadice alebo rozprašovača.

Méry

Tieto organizmy pôsobia na hruškách. Existuje viac druhov, no najbežnejšia je méra škvrnitá. Podobne ako vošky cicajú šťavy zo stromov. Na rozdiel od vošiek ich však nachádzame najprv v pazuchách pučiacich listov a kvetných pukov, neskôr vo vetvení konárov – tak vo vyšších partiách, ako aj nižšie. Na mieste, kde sa nachádzajú larvy, tvoria kolónie, a tak-isto je tu zvýšená aktivita mravcov. Pred tým, podobne ako v prípade vošiek, nalietajú na stromy pohlavne sa rozmnožujúce jedince.

Ochrana: často sa pri ich premnožení stáva nevyhnutnsťou manuálne odstraňovanie – prstami, tenkou drevenou špachtľou, kefkou. Aj tu treba vyzdvihnúť možnosť využitia prirodzených predátorov, ako sú lienky, dravé ploštice, ucholaky, zlatoočky a pavúky, preto by sme mali byť pri insekticídnej ochrane opatrní.

Roztoče

Patria k najmenším, okom neviditeľným neželaným organizmom v ovocných sadoch. Medzi rozšírené druhy patria hálkovec jabloňový a roztoč hruškový.

Dospelé jedince merajú okolo 0,1 mm. Výraznejšie prejavy zaznamenávame najmä pri roztočovi hruškovom, ktorého aktivita je badateľná najmä na listoch.

Listy majú zhrubnuté bradavičnaté časti, neskôr z nich vypadáva pletivo, listy sú menšie, tuhšie. Cicajú šťavu na listoch, kvetoch a mladých plodoch.

Ochrana: v biologickej ochrane sa dá využiť dravý roztoč s názvom Typhlodromus pyri. Jeho využitie je veľmi jednoduché, na strom sa aplikuje v zimných mesiacoch v podobe plstených pásov, ktoré si treba vopred objednať. Výhoda aplikácie je v tom, že dravý roztoč už v prostredí sám prežije, teda za predpokladu, že okolité prostredie mu vyhovuje a nachádza v ňom dostatok potravy. Netreba ho opakovane aplikovať. Nevýhodou je neskorší nástup regulácie, obvykle sa prejaví až v nasledujúcom roku.

Listožravé húsenice a chrobáky

Vzhľadom na to, že tieto druhy majú u nás jednu, v teplejších oblastiach dve generácie a stromy sú malé, nie je potrebná chemická ochrana. Stačí jedince pri kontrole stromov odstrániť. Druhov hmyzu, ktoré môžete na stromoch objaviť, je veľké množstvo. Ak si nie ste istí jeho zámermi, odstraňujte radšej len húsenice.

Hlodavce

Sú lokality, kde je výskyt hlodavcov výrazný, a najmä ostatné dva roky boli ich stavy pomerne vysoké. Hlodavce, najmä hryzec vodný, hraboš poľný, menej chrček poľný, spôsobujú požery na spodných častiach kmeňa a na koreňoch. Ich prítomnosť si všimnete najmä vďaka prístupovým norám. Ak je ich veľa, môžu zlikvidovať aj staršie dreviny. Často sú dôvodom, pre ktorý stromy nerastú, no na prvý pohľad nie je vidieť žiadnu zjavnú príčinu.

Ochrana: podpora výskytu prirodzených predátorov, pravidelné kosenie/mulčovanie porastu, pravidelná mechanická kultivácia okolia stromu (okopávanie, oborávanie vo väčšej vzdialenosti), náter koreňových krčkov repelentom na báze kremičitého piesku, plašiče, výsev repelentných rastlín (komonica, korunkovka kráľovská, ríbezľa, baza…).

Konkurencia iných rastlín

Rastliny spolu komunikujú, no tiež súťažia. Niektoré majú navzájom či jednostranne prospešné vzťahy, iné sa neobľubujú. Pre mladé ovocné stromy je najväčším konkurentom v prvých piatich rokoch po výsadbe hustý porast trávy v priemete koruny, respektíve tam, kam siahajú korene.

Tráva má síce plytký, no veľmi hustý koreňový systém, ktorý dokáže absorbovať vodu zo zrážok, zvlášť ak sú zrážky málo výdatné. Odstraňovanie konkurencie preto spočíva v udržiavaní okolia stromu, povedzme v priemere 1,5 m, bez súvislého porastu tráv.

To, samozrejme, neznamená, že sem-tam nejaké rastliny nemôžu rásť. Dôležité je, aby okolo stromu nebola súvislá mačina, teda hustá spleť koreňov. Docielime to pravidelným okopávaním, plením, oborávaním a, samozrejme aj nastielaním (mulčovaním), ktoré navyše zabráni vode vo výpare a pri rozklade pôsobí ako hnojivo.

Mulč má však aj nevýhody, a to v lokalitách s výskytom hlodavcov. Tam ho nepoužívame. Hlodavce pod ním s obľubou nachádzajú úkryt.

Zdroj: zahrada.sme.sk